tatranská mozaika

Ísť do Tatier je vždy dobrý nápad.

Aj keď mám pocit, že ma ťaží batoh naprataný termoskou čaju, tričkom, čiapkou, foťákom, balíčkom prvej pomoci a mačkami, v skutočnosti ma neťaží nič. Lebo všetko ťaživé zanechávam dole.

Naozaj si myslím, že neexistuje lepší spôsob vyčistenia hlavy (a zároveň naplnenia srdca).

Hory sú láska. Sú dobrodružné, nebezpečné, krásne, náročné, romantické, temné. Učia nás pokore, pretože keď človek nevládze, tak skrátka nemôže pokračovať. Nie je hanba otočiť sa pred dosiahnutím plánovaného vrcholu. Treba sa naučiť počúvať svoje telo a rešpektovať jeho limity.

Hory sú paralelou života. Dobrodružného, nebezpečného, krásneho, náročného, romantického aj temného. Putujeme, raz sme dole, raz hore, raz nás spaľujú lúče slnka, inokedy sa zas šmýkame po nebezpečnom ľade. A keď pred nami stojí prekážka, snažíme sa ju zdolať; v prípade, že je to nad naše sily, nájdeme spôsob, ako ju obísť.

Je pekné raz za čas vymeniť metaforické hory za tie naozajstné.

Vďaka, Bože, za život a za Tatry.


















 













































Komentáre

Obľúbené príspevky