augustovo-septembrové Tatry

Posledných 5 mesiacov som sa sporadicky vracala k týmto fotkám z dovolenky. Konečne sú tu, v jednom príspevku, v jednom priečinku na ploche mojej bielej Toshiby. 

Tatry sú láska. Hovorím a píšem to pri každej príležitosti.  

Najaktívnejšia som na Instagrame, takže niektoré z nich ste tam možno zazreli. A keďže som ohromne zábudlivá, síce si spomínam na pocity, no detaily z túr si už nevybavím. Preto vyberám niečo z instagramových popiskov:

• vtedy je dobre, keď vodopád prehluší okolitý svet.
• toto je fotka, ktorá úplne charakterizuje dnešok, lebo raz bolo tak, raz tak. aj dážď bol, aj slnko, aj hrmelo, aj sme boli v oblakoch. keďže tradície treba dodržiavať, Tatry opäť nesklamali: keď som raz bola na Slavkovskom štíte, výhľad bol taký, že nikde nič. to isté aj na Rysoch a Lomnickom štíte. a dnes na Kriváni opäť. nevadí, ten pocit je aj tak supiš. lebo tam v horách človek zabúda na svet a na robotu a na deadliny a na problémy. len nekonečno je tam.
• šťastná Eva s otlakmi na nohách a s radosťou v srdci.
• paradoxne som si najviac oddýchla, keď som sa najviac unavila.
• prvá dovolenka v mojom dospeláckom fulljobovom živote. nemôžem tu, prosím, ostať žiť?
• takto sa mi hory a kopce páčia viac, ako keď sú zaliate ostrým slnkom. toto je život v oblakoch. (mimochodom, v takomto počasí - chytil nás aj dážď - sme cestou na Kriváň stretli dokopy možno 15 ľudí. medzi nimi bol aj Joe z Ameriky, ktorý sa k nám pridal a bol s nami celý deň. máme nového kamoša.)
• v ústrety oblakom.
• lesy, hory, skaly, skaly, štíty. a pot, svalovica, zrýchlený dych, neopísateľný pocit (a niekedy aj výhľady). no a na vrchole tradične domáca slivovica. na teba, Slovensko!
• všade dobre, v tatrách najlepšie.
• iný svet.
• obrázok na nedeľu s kvapkami dažďa na objektíve.
• najlepšie na štvordňovom výlete v Tatrách je to, že fotky môžem pridávať asi tak do Vianoc. (TOTO SA PRÁVE DEJE!)
• tu, pod štítmi hôr, pri plese. tu by som takto chcela sedieť, ležať, myslieť a možno aj nemyslieť, smiať sa aj plakať, obzerať sa dookola a snažiť sa všetko si zapamätať. vlastne z týchto pohľadov teraz žijem.
• toto na fotke je moje šťastné, bezstarostné ja. je tam voľnosť, radosť, pokoj, adrenalín, dobrodružstvo, vzrušenie, život. je mi smutno z toho, že takýto život mám len zopár dní v roku.
• na dnes vyberám z archívu. bol posledný augustový deň, sivý, upršaný. a napriek tomu aký pekný! tieto momenty si uchovávam v hlave a v srdci, a fotkami si ich pripomínam, aby som počas bežného pracovného stereotypu vydržala. pretože je sa na čo tešiť, ešte na nás čakajú veľké veci.

---