pohodová premiéra
Nikdy som nebola na žiadnom veľkom festivale. Počas strednej/vysokej školy som bola takmer každé leto v Nemecku, potom boli bakalárske štátnice, potom zas niečo, a potom zas. No a teraz, keď som už veľká, povedala som si, že už chcem.
Ale to, že som "už veľká", znamená aj, že už nechodím na brigády, ale do práce na plný úväzok, a zároveň si postupne začínam uvedomovať niektoré dospelácke veci, ktorým som sa doteraz úspešne vyhýbala. Napríklad kalkulujem, koľko z výplaty pôjde na nájom, čo pôjde na zaplatenie faktúry za mobil, čo budem jesť a piť, atď. Pri týchto (nedobrovoľných) úvahách som sa rozhodla, že ak sa na mňa neusmeje šťastie a nevyhrám lístok (čo je v mojom prípade skoro vždy stopercentné) v nejakej súťaži, tak nepôjdem, lebo na to nemám.
Lístok som nevyhrala. Ale vyhrala som super kamošov, ktorí o tomto všetkom vedia, a tak sa viacerí spojili a na narodeniny mi darovali lístok na Grape.
Áno, áno, Grape, na ktorý sa už veľmi teším!
A čo s tou Pohodou?
Mám pocit, že život po škole je veľmi rýchly. Dni ubiehajú rýchlo, striedajú sa rýchlo, týždne plynú ako voda. Aj všelijaké veci sa dejú rýchlo a znenazdajky; napríklad pohovor a hneď aj nástup do práce. Alebo "Evka, nešli by ste za redakciu na Pohodu?" pár dní predtým. A tak som tam bola, na Pohode, ja, ktorá som doteraz na žiadnom veľkom festivale ešte nebola.
Musím povedať, že to bola paráda. Bolo to tam... asi všetko. Od hudby cez workshopy a diskusie až po parádne jedlo a pivko. Od smiechu po plač počas diskusie s rodičmi zavraždených Janka a Martiny, kedy nám po tvári tiekli slzy, a potom na náprotivnom stage-i sme zase skákali a zase sa smiali. Tak mi bolo veselo aj smutno, aj nahnevane, aj nadpozemsky pohodovo. Špeciálne pri koncerte Rodrigueza a Janky Kirschner.
Tak čo teda, vidíme sa na tom Grape?
:)
Ale to, že som "už veľká", znamená aj, že už nechodím na brigády, ale do práce na plný úväzok, a zároveň si postupne začínam uvedomovať niektoré dospelácke veci, ktorým som sa doteraz úspešne vyhýbala. Napríklad kalkulujem, koľko z výplaty pôjde na nájom, čo pôjde na zaplatenie faktúry za mobil, čo budem jesť a piť, atď. Pri týchto (nedobrovoľných) úvahách som sa rozhodla, že ak sa na mňa neusmeje šťastie a nevyhrám lístok (čo je v mojom prípade skoro vždy stopercentné) v nejakej súťaži, tak nepôjdem, lebo na to nemám.
Lístok som nevyhrala. Ale vyhrala som super kamošov, ktorí o tomto všetkom vedia, a tak sa viacerí spojili a na narodeniny mi darovali lístok na Grape.
Áno, áno, Grape, na ktorý sa už veľmi teším!
A čo s tou Pohodou?
Mám pocit, že život po škole je veľmi rýchly. Dni ubiehajú rýchlo, striedajú sa rýchlo, týždne plynú ako voda. Aj všelijaké veci sa dejú rýchlo a znenazdajky; napríklad pohovor a hneď aj nástup do práce. Alebo "Evka, nešli by ste za redakciu na Pohodu?" pár dní predtým. A tak som tam bola, na Pohode, ja, ktorá som doteraz na žiadnom veľkom festivale ešte nebola.
Musím povedať, že to bola paráda. Bolo to tam... asi všetko. Od hudby cez workshopy a diskusie až po parádne jedlo a pivko. Od smiechu po plač počas diskusie s rodičmi zavraždených Janka a Martiny, kedy nám po tvári tiekli slzy, a potom na náprotivnom stage-i sme zase skákali a zase sa smiali. Tak mi bolo veselo aj smutno, aj nahnevane, aj nadpozemsky pohodovo. Špeciálne pri koncerte Rodrigueza a Janky Kirschner.
Tak čo teda, vidíme sa na tom Grape?
:)
Evik, velmi pekne fotky robis ;)
OdpovedaťOdstrániť