filmové Toskánsko

Už dlho sama sebe sľubujem, že sa začnem viac venovať analógovej fotografii. Má to niečo do seba. Ohromne sa mi to páči, láka ma to, obdivujem to, chcem to... len ma v tom niečo (lenivosť? zaneprázdnenosť? výhovorky?) stále brzdí.

Hovorila som o tom aj tesne pred dovolenkou Jožkovi P. A on na to: "Zober si ten foťák láskavo do Talianska a vyfoť film, čo v ňom je!" A ja že: "Tak teda dobre." 

Pre istotu som dokúpila aj ďalší film.

Z 10-dňových potuliek po Toskánsku mám veľmi veľa fotiek na kartách, pretože chcem mať všetko nasnímané, chcem sa k tomu vracať, a aj keď skutočnosti sa nič nevyrovná, fotky sú aspoň nejakou tou záchranou. No je mi jasné, že editovaniu a výberu digitálnych spomienok sa budem venovať dlhšie.

Tých pár desiatok analógových už mám. Ďakujem Marekovi, že Prakticu nosil každý deň v ruksaku a nenahneval sa na mňa, keď som mu položartom vyčítala, že som na niektorých miestach na ten analóg zabudla a že je to jeho chyba, lebo ho mal na chrbte a mal mi to pripomenúť. :D 

P.S.: Poradie fotiek je náhodné, navštívené mestá porozhadzované. A tak je to fajn, tak sa mi to páči.