2018

Nové výzvy, nové príležitosti, nové začiatky.

K úvodnému, novoročnému článku sa dostávam až teraz. Je 6. január,  sviatok Troch kráľov, končí sa vianočné obdobie. Pomaly sa vraciame do reality a ja som konečne vzala prskavky, foťák a statív, dala si rúž (aj keď to ani nie je vidno, haha) a spravila jednu fotku.

/Musela som súrne dokončiť nejaké veci, termíny sa približovali, nervozita stúpala. Preto až teraz, po týždni. A možno som tak tajne dúfala, že ešte napadne sneh, lebo momentálne chcem žiť v zimnej rozprávke a fotiť pri zasneženom východe slnka./

Je to akási tradícia. Na konci roka sumarizujeme, obzeráme sa dozadu. Na mnohé veci zabudneme (kto by si pamätal všetkých 365 dní?), na mnohé s radosťou i žiaľom spomíname a dospejeme k záveru, že to bol koniec-koncov dobrý rok a všetko sme nejako zvládli. Zmenili sme sa, lebo časom sa každý mení. Možno sme boli odvážnejší ako rok predtým, asertívnejší, možno empatickejší, možno sa nám viac darilo v práci, možno sme si splnili niektoré sny, ktoré sme už dlhšie odkladali na inokedy, lebo sme nemali odvahu/príležitosť uskutočniť ich. To všetko v nás zanecháva stopu, ovplyvňuje naše konanie i myslenie.

Väčšinou si na Nový rok zvykneme pripíjať so slovami „Nech je lepší ako ten predošlý!“ A ja tak rozmýšľam, že keď má byť každý rok lepší a lepší, tuším sa čoskoro zbláznime od radosti.

S novým rokom prichádzajú aj nové sľuby, nové predsavzatia. Čo si budeme klamať, jasné, že ich všetky nedodržíme. Je to však pekný rituál – keď spisujeme zoznam vecí, keď si uvedomujeme, čo chceme a čo potrebujeme vo svojom živote zmeniť. Sebareflexia, ktorá nás posúva vpred.

U mňa sú to najmä tieto body:

• Dodržiavať deadliny a nerobiť všetko na poslednú chvíľu, ale aspoň o trošililinku skôr. Lebo potom, „keď mi už horí za zadkom,“ sa zvykne niečo pokašľať a spôsobiť problémy. Potom som nervózna a zlá k ľuďom. A to nechcem.
• Piť veľa vody. Vec, v ktorej sa určite, ale že URČITE potrebujem zlepšiť. Sú aj také dni, kedy popri niekoľkých šálkach kávy vypijem len pohár vody. Viem, viem, voda je alfa a omega.
• Nebrať niektoré veci až tak vážne. Uvedomiť si, že školské povinnosti sú LEN školské povinnosti. Že keď zmeškám autobus, pôjde ďalší. Že keď nestihnem upratať dnes, poupratujem zajtra. Nejde predsa o život.
• Cestovať, najmä po Slovensku. Súľovské skaly, Slovenský raj, Tatry... Kúpiť si veľký ruksak, taký ten cestovateľský, kde sa mi zmestí veľa vecí, zápisník, spacák, moka kanvica, a cez leto spať pod holým nebom.
• Učiť sa francúzštinu. Konečne vziať do rúk Francúzštinu pre samoukov a spraviť s tým niečo, lebo už 5 rokov hovorím, že chcem začať.
•  Byť viac vonku. Prechádzať sa za dedinou, za mestom. Ale aj v uličkách dediny a mesta. Byť vonku, vo svete. Vnímať a dýchať.
• Nebáť sa. 2018 je rokom zmien. (snáď) Ukončím 5-ročné vysokoškolské štúdium. Neviem, čo ma čaká, neviem, čo budem robiť, kde budem žiť. Mám tendenciu skôr sa podceňovať ako preceňovať, na margo čoho mi viacerí povedali, že sa nemôžem báť, lebo nikto učený z neba nespadol a všetko sa môžem doučiť. Takže idem do toho.Nebudem sa báť.