expedícia s(LOVE)nia

Slovinsko. Veľa fotiek, lebo viete ako - veľa zážitkov, veľa dojmov.

Celý tento výlet som pomenovala "expedícia sLOVEnia", mysliac na knižku "Expedície" Jula Satinského. Milujem jeho príbehy a zápisky z ciest.

Slovinsko je naozaj láska. Maribor a Ľubľana sú ľúbezné, Triglavský národný park majestátny, jazerá ľadové a dychberúce, more nekonečné. Kempy sú plné (občas naozaj preplnené; museli sme hľadať niečo iné), plné ľudí a plné národností. A sú aj plné Čechov a Slovákov.
Slovinsko síce nie je Slovensko, ale v mnohom sú si podobné. Rozdiely sa zväčšovali až smerom k moru - oleandre, všade samé oleandre. Olivovníky a figovníky, palmy, cikády. Iný život, prímorský. Môjmu srdcu bol však najmilší taký ten skoro-horský, s jazerami s ľadovou vodou v objatí hôr. /Bohinj, môj favorit. ♥/
sLOVEnia, to bola aj pivná láska. Lebo pivo značky "Laško" iné ani nemôže byť, len také laškovské.
sLOVEnia, to bolo aj umenie a hrady a múzeá. Lebo viete, platí to staré známe "earth without art is just eh", a tak sme videli aj kus slovinského umenia.

sLOVEnia, raz sa ešte vrátim. Tam, kde ma to ťahá najviac. Na Triglav. A dovtedy na Teba budem spomínať len v dobrom, cez tieto obrázky.